Krok k dokonalosti č.9

 

Odkaz na predošlu časť, ak ste stratení v deji:

http://kira260686.blog.sector.sk/blogclanok/10956/krok-k-dokonalosti-c8-brucelee1991.htm

Hudba pre atmosféru:

http://www.youtube.com/watch?v=wILoi47n7fM

Púšť je stále zahalená v rúšku temna obrovským tieňom mesiaca, zatmenie slnka neustále pretrváva. Spiaca obloha s krajinou sú v pokoji, no onedlho sa pokoj zmení v katastrofu prírodných živlov. Ako náhle si narve Saver srdce do úst, spustí sa silné hrmenie bleskov, čo zmení spiacu oblohu v peklo. Čierne mraky sa začnú tvoriť nad celou púšťou v obrovskom víre rotujúcom presne nad troma postavami. Spustí sa silný vietor bičujúci ich čierne plášte. Saver vyrve ruku z úst v prudkom pohybe, v čom prúd krvi vypľuje do vzduchu.  

Ohnivé srdce už nedrží v ruke, ostalo v jeho tele čím nahradilo jeho vlastné. Celé telo mu ovládne ukrutná bolesť. Končatiny mu napne v kŕči, v čom spustí hlasný vreskot od bolesti prechádzajúcej celým telom do morku kosti. Kričí na plné hrdlo ako o život. UNI s ľútostivým výrazom v tvári si spolu so Spacejunkerom prekryje rukávom plášťa tvár, kvôli rýchlo víriacemu piesku v povetrí. UNI zatajeným hlasom prehovorí  ku Spacejunkerovi : „ Niečo sa s ním deje.... hmmm vydrž pán náš.... už onedlho sa možno staneš tým, čím sa chceš stať, niečím viac, než je len obyčajný smrteľník....i keď, hmmm ... “ Saver hlavou nasmerovanou k oblohe vrieska na plné pľúca. Celou púšťou sa ozýva krik človeka ako keby ho práve rezali zaživa. Ten vreskot mi neznesiťelne reže bubienky uší, nedá sa to vydržať. Je to hrozný zvuk nariekania od bolesti, akú si ani sám neviem predstaviť.  

Saver nečakane stíchne, končatiny sa mu uvoľnia z kŕču. UNI so Spacejunkerom sú v pozore. Saver kľakne na kolená pozerajúc na oblohu s dokorán otvorenými ústami a krvou podliatymi očami. Pomaly skloní hlavu priamo nad dvoch spojencov stojacich v pozore so slovami: „ Už to cítim....teraz to začne.“ Usmeje sa na pol tváre, ruky pomaly rozpaží smerom k oblohe, v čom ho zachvátia postupne od končekov prstov po celom tele krvavé plamene podobné tým, ktoré horeli na srdci. Úškrn na pol tváre má stále, s pokojným výrazom povie: „ Toto srdce mi nedá len nevyčerpateľnú duševnú moc a moc nad svojim vlastným životom či smrťou.... dá mi aj nové telo, dokonalé telo, ktoré sa nikdy neunaví, dá mi fyzickú silu o akej svet nepočul ani len v tých najtemnejších legendách....vlastne ak je pravda všetko čo je napísané na tom náhrobnom kameni, tak to nie je ani len zďaleka všetko, čo teraz dokážem. “ 

Oboma rukami si chytí silno plášť priamo na hrudi a rýchlim pohybom  spod neho odkryje svoje telo. Je vidieť ako sa krvavé plamene šíria po jeho vyrysovanom svalstve horiac stále viac. Začnem pochybovať o tom, že či to bol dobrý nápad pozrieť sa do tejto Denresovej spomienky vytvorenej jeho sharinganom. Dokonca začínam mať taký pocit, že tu nie som v bezpečí aj keď je to len ilúzia. Naberiem odvahu, zatnem päste a zaostrím zrak na Savera.  Uvidím niečo, čo mi v okamihu vyrazí dych. Plamene mu začnú rozožierať kožu do mäsa. Na vlastné oči vidím, ako sa mu začína rysovať hole svalstvo spod kože, ktorá mu postupne všetka zhorí. Vyzerá ako človek stiahnutý z kože zaživa, čo je dosť nechutný pohľad , až sa mi z toho dvíha žalúdok. Začne sa niečo diať. Saver sa skloní tvárou k zemi v čom sa podoprie rukami, aby nespadlo tvárou priamo do piesku. Piesok  sa okolo neho začne triasť, zrnká piesku nadskakujú všade naokolo – niečo musí otriasať celou púšťou. Otrasy sú stále silnejšia a intenzívnejšie. UNI so Spacejunkerom stoja v pozore dívajúc sa na svojho pána. UNI prehovorí: „ To bude asi tá premena fyzickej podstaty, sila tohto srdca sa zbavuje kože, teraz ju nahradí niečím iným....čím to neviem, no zatiaľ sa to vyvíja presne tak, ako sa to píše... až mám z toho strach....zahrávať sa tak s nepoznanou silou. “ 

Piesok v púšti prestane nadskakovať, zavládne veľké ticho, cítiť je len letný vánok vetra pomaly nadvíhujúc piesok. No chvíľa pokoja je ihneď vyrušená silným zemetrasením, ako keby sa malo niečo vynoriť z pod púšte. Saver nehybne kľačí v bolestiach podopierajúc sa rukami, aby sa nezvalil v agónii, len ťažko dodýchava takú bolesť spôsobenú spálením kože na jeho tele. Zemetrasenie začne utíchať, ale zase len na malú chvíľku. Okolo Savera sa začne pomaly nadvihovať piesok, v čom sa z pod neho vynoria v obrovskej rýchlosti dlhé konáre alebo skôr dlhé korene podobné tým, aké majú stromy. Začnú sa tiahnuť vysoko k oblohe plnej čiernych mrakov vytvorených rotujúcim vírom nad celou púšťou. Vychádzajú z pod piesku presne okolo Saverovho tela. Tesne nad ním sa začnú zaplietať špirálovito do seba, čím vytvoria jeden hrubý koreň rastúci vyššie. Smeruje presne do stredu rotujúceho víru, keď dorastie do víru, tak ten sa ešte viac rozzúri silným zahrmením. V tom záblesky bleskov zachvátia celú oblohu. Je na to dych berúci pohľad. Práve prebieha zatmenie slnka, obloha je zahalená obrovským rotujúcim vírom tvoreným z čiernych mrakov a púšť je v tejto tme osvetľovaná žiariacimi bleskami bijúcimi púšť kam len očami dovidím.  Stávam sa svedkom zrodu niečoho veľkého, až mám zimomriavky po celom tele z toho, že akou mocou sa to ide Saverovo telo nasýtiť, aby mohol splniť svoj sen o vzniku vlastného sveta s jeho pravidlami. Blesky sa začnú postupne z oblohy strácať, no neprestávajú, len pomaly smerujú do stredu víru ku koreňu, čím sa ešte viac rozzúria. Okolo koreňa sa začne vzduch víriť prudkou rýchlosťou nadvihujúc piesok. UNI so Spacejunkerom pomaly ustupujú od Savera, pretože vír je už natoľko silný, že vytvoril obrovské tornádo, ktoré sa nedá len tak ľahko ustáť, aj keď sú to mocní bojovníci. 

Snažím sa očami nájsť Savera, no ten sa nachádza priamo v jadre tornáda a k tomu všetkému je obklopený čudným koreňom týčiacim sa až do stredu víru na oblohe. Spýtam sa Denresa: „ Nevieš náhodoou čo sa s ním deje ?“ Denres: „ Pravdepodobne získal silu z toho horiaceho srdce, ktoré pohltil, spôsobuje to v ňom premenu – duševnú, ale i fyzickú.... viac ti k tomu neviem povedať, no neviem o žiadnej sile okrem tej mojej, keď som sa stal mníchom na mesiaci, ktorí má rozdeľovať posvätnú silu medzi hrdinami na Zemi....teraz si kladiem iba jednú otázku, komu to srdce patrilo? “ Na Denresovu otázku odpoviem ďalšou: „ To by aj mňa zaujímalo, no teraz si jednu otázku kladiem aj ja Denres....od koho si sa dozvedel  o sile mnícha na mesiaci ?....žiadna odpoveď? ...to som si mohol myslieť, mlčíš ako nemá ryba...heh, popritom si mal doteraz dosť veľa rečí....no tak dobre, každopádne nech už skončí toto tvoje prekliate genjutsu, pretože už mám dosť poškodený sluch aj zrak, ak si samozrejme dobre pamätáš, pri tej žiariacej pískajúcej guli, ktorú Saver držal v ruke a spôsobil s ňou zatmenie slnka, sa mi spustila krv takmer z celej tváre, nechcem už ani raz zažiť niečo také, bolo to dost drsné.“ Denres: „ Musíš vydržať až do konca. Je mi ľúto, ale musím sa dozvedieť čo sa stalo, hlavne si všímaj všetky detajliy, nech ti nič neunikne....no a ako sa vlastne voláš ?“ Odpoviem mu odutým hlasom: „ Pcheeee  teraz ťa zaujíma moje meno ? No fajn, moje meno je Bruce.“ Denres: „ Bruce?...tak dobre Bruce, ododnes budeme asi parťáci na život a na smrť...ako prvé mi pomožeš zistiť čo sa vlastne stalo, musíš vydržať až do konca tohto genjutsu inak to nemá zmysel.“  Nahnevane mu odpoviem: „ Čoooooo? Takto si predstavuješ parťácku spoluprácu?! Však ty si ma lapil do svojho genjutsu a ja v ňom musím vydržať, len aby si sa dozvedel niečo zo svojej spomienky ...neriskujem tu náhodou iba ja ?!!! Asi začnem preklínať ninja svet kôli sharinganu “ Deneres: „ už nemáš na výber, ja ťa aj tak nepustím, buď to vydržíš alebo....“ V hlave mi prebleskne to čo práve povedal – buď to vydržíš alebo....takže to musím vydržať, inak to neprežijem, tak to určite myslí. Tak dobre, musím to zvládnuť, aby som sa mohol vrátiť späť za Kirom a Pacesom. 

Zatnem poriadne päste, zaostrím zrak na koreň v jadre rotujúceho tornáda a všímam si každý detail. Som pripravený vydržať až do konca.  Rozvírený poletujúci piesok ma štípe v očiach, no neodradne sa pozerám , len aby mi niečo neušlo, asi to bude prvý krok v tomto boji prežiť tento chaos, aký nastolil Saver. Na oblohe sa začne niečo diať, blesky biju už len tesne okolo stredu víru až sa začnú dotýkať špičky koreňa. Vyzerá to neuveriteľne, blesky začnú biť stále viac a viac. Očami nemôžem poriadne zaostriť, musím ich privierať. No v obrovskej, takmer stotinovej rýchlosti sa preženie oblohou silné zažiarenie bleskov čo osvietia celú púšť a mňa oslepí úplne. Je to skutočne len stotinový moment záblesku, v čom sa všetky blesky v podobnej rýchlosti presunú do stredu víru, následne do špičky koreňa. Blesk koreňom prejde po celej jeho dĺžke špirálovito od špičky smerom dolu na samý koniec, kde sa nachádza Saver. Ako ním tak prejde, blesk narazí do púšte, čo spôsobuje silný náraz.

Prístupov 10581

Kvalita článku