Istrocon/Comics Salón 2013, Bratislava
Z názvu je vám všetkým jasné o čo sa jedná. Ide o každoročnú akciu Istrocon/Comics Salón, kde sa dá predviesť v cosplayoch vyrobených v našich kovodielňach, drevodielňach a strojárňach. Nachádzajú sa tam rôzne stránky so suvenírmi s tematikou japonského anime, od kadejakých figúrok, kľúčeniek, plagátov a tak ďalej. Nič som si tento rok nekúpil, pretože tam nič nemali a všetko bolo drahé jak riť paľova, ale vlastne som si aj niečo kúpil a to hru God of War Ascension , ktorú som ešte nehral.
Dá sa tu aj hrať veľa hier na rôznych konzolách, od tých retro až po tie najmodernejšie. Samozrejme, ako každý rok som si dal súboj v retro Street Fighter so svojou otrokyňou Alicou, samozrejme som ju porazil, hlavu som jej rozbil, aj koleno, aj oči vypichol , potom som sa zľutoval a nechal som ju vyhrať 3 krát, aby mi v háreme neplakala. Akcia začala v piatok a trvala do nedele.
Piatok
Piatok by som opísal tak, že to tam žilo z polky. Veľa ľudí ešte nebolo v cosplayoch, len pár. V cosplayoch som nebol ani ja a ani otrokyňa Alica a ani kamarát Matúš, pretože sme si ich nechávali až na sobotu, lebo vtedy má prebiehať cosplay súťaž a ukáže sa veľa ľudí vo vymakaných čuper duper cosplayoch. V tento deň som teda prišiel tak, že som poobzeral stánky, zvítal sa s niektorými ľuďmi, ktorých som poznal z minulých akcií a celé som to zakončil pri PS3 súboji v hre Naruto Ultimate Storm Generation. Dal som tam niekoľko turnajov s chalanmi čo to hrali a musím povedať, že som 2 krát vyhral a raz prehral, pretože som úžasný, ďakujem pokloňte sa.Zahrali sme si aj spoločenské hry, kde musím spomenúť jednu obzvlášť špeciálnu. Volá sa bomba. Dosť sme sa pri tom nasmiali, je to hra asi pre jednoročné deti s troma hrdzavými vlasmi, ale my sme sa pri nej bavili.
Keď sme sa vrátili do hotela spravili sme si modelkovskú prezentáciu našich sexy tiel, ehm vlastne cosplayov. Ja som mal cosplay Madara Uchiha, ktorý som už raz mal na sebe v marci na Animeshow. Otrokyňa Alica si vyrobila cosplay Lightning z Final Fantasy XIII-2, na ktorý bola hrdá ako potkan na svoju čistotu. Kamarát Matúš bol za Zabuza Momochi – postava z Naruta. Najviac si dal záležať na obrovskom meči, ktorý si vyrobil z dreva. Obliekli sme sa a fotili sa ako teplé ritky na pláži. Všetcia traja sme boli spokojní so svojou dokonalosťou, krásou, sexepealom, veľkosťou pohlavných orgánov, čistými slipami, deravými ponožkami, proste všetko bolo tip top ako sa patrí.
Po fotení sme sa všetci uložili do postelí. Ako som sa uložil do postele, tak váha môjho svalnatého, ušľachtilého, vyšľachtilého, šľachtického , prsnatého tela spôsobila zlomenie posteli. Nakoniec sa nám ju podarilo zložiť a zaspali sme.
Sobota
Zobudil som sa dolámaný vďaka sprostej posteli. Alica bola zvyknutá, keďže ona spáva ako otrokyňa na kamennej posteli v našom háreme. Bol to pre nás veľký deň, keďže sme šli v cosplayoch. Mali sme tak v pláne ísť z hotela rovno oblečení, ale skysnuté počasie nám nedoprialo, pretože pršalo. Určite bol zas Ježiško ožratý a šťal vedľa misy. Všetky cosplaye sme museli zabaliť do igelitiek, dostať sa k zástavke autobusu, ktorý nás doviezol presne pred Istropolis.Vonku bola obrovská rada ľudí, ktorí sa dostali len na sobotu a kupovali si lístky. Boli to amatéri, ktorí si nekúpili lístky dopredu ako mi, bohovia mieru (škrečok Lee ich zohnal na čiernom trhu cez morské prasiatko Frankie).
Hneď ako sme sa dostavili do Istropolisu našli sme si kútik na prezlečenie do kostýmov. Obliekanie bolo náročné, no podarilo sa to každému z nás a vyzerali sme božsky ako vždy. Hneď sme zaujali pár ľudí, ktorí nás spoznávali, vyfotili si nás, vlastne každodenná rutina, život modela. Jedna vec ma sklamala, že väčšina ľudí, ktorí išli na cosplay súťaž sa objavili iba na cosplay súťaži a mimo nej zriedkavo v cosplayoch, alebo sa niekde zašili pod kanál. Išli sme sa pozrieť na cosplay súťaž, ktorú ovládli League of Legends kostými. Nespoznával som ani jednu postavu, keďže tú hru nehrávam, no nevadí. Po súťaži nasledovalo karaoke. Náhodou bolo podarené , niektorí tam aj naozaj spievali. Posledný spievajúci spieval soundtrack z Naruta, pri ktorom veľa ľudí z hľadiska vyliezlo na pódium. Medzi nimi aj ja. Škoda, že ma nezachytili na fotke, asi som bol moc vzácny exemplár pre obyčajnú ľudskú fotku.
Deň pokračoval tak, že sme sa fotili a fotili a fotili. Bol som natešený z toho, že my veľa ľudí chválilo cosplay, aj otrokyňa Alica a aj kamarát Matúš boli rovnako šťastní, že aj im ho chválili. Alicu otrokyňu aj kamerovali, lenže bola dosť mantavá a nevedela spraviť scénku, kde mečuje. Kamarát Matúš sa ju snažil minimálne pol hodinu naučiť švihať mečom, no márne, čo vám poviem, ženy – poddruh muža.
Najedli sme sa v reštaurácii dobrej slepačej polievky, vyprážaného syru s hranolkami, aj palaciniek a takto so spokojnými tučnými bruchami sme pochodili po akcii a potom sme sa vybrali do hotela.
Tam sa už chystala súťaž o maršála maršmelóna. Jednoduchá pointa tejto súťaže spočíva v tom, že vyhrá ten čo si najviac maršmelónov strčí do úst a po každom maršmelóne musí povedať slovo maršál maršmelón. Keď už má také plné ústa, že to nevysloví prehráva. Prvá šla otrokyňa Alica. Celkom jej to išlo, až kým jej nezačali vytekať ušami aj očami. Jej tvár sa zmenila na obrovský maršmelón, dala si ich do úst 8, viac nezvládla, pretože by jej už praskla hlava. Potom som šiel ja. Podcenil som situáciu, nepremyslel som si , ako ich vložím do úst a tak som ich dal len 9, hanbím sa za takéto malé množstvo, na boha je to príliš málo, prepáčte mi smrteľníci. Na rozdiel od nás, kamarát Matúš mal už premyslenú taktiku. Dotiahol to až na neuveriteľné číslo 16 maršmelónov. Jeho huba sa zväčšila o minimálne 200 % pôvodnej veľkosti. Získal titul maršál maršmelón. Šli sme spať.
Nedeľa
Tá sa ani neoplatí opisovať. Bola dosť slabá. My sme si to užili pri nejakej spločenskej hre, ktorá bola príliš náročná na našu inteligenciu, i keď bola do 15 rokov, tak neviem kde bola chyba, asi v nás. Kamarát Matúš si zahral pokémon karty, kde bol porazený. S prehrou sa nezmieril, keďže ho porazilo malé decko ešte s plienkou na riti. Rozhodol sa ho vyzvať druhý raz, no decko už nemalo záujem. Potom nastal čas pre našu povinnú sushi párty. Sushi si doprajeme na každej akcii, pretože je drahé ako sviňa a nikdy inokedy ho nekupujeme. Bolo výborné, chutilo nám. Chutilo ako zapekané ponožky s olivami.
Takto pekne sme zakončili náš výlet z ktorého máme krásne zážitky, fotky a musím povedať, že sa vyberieme aj budúci rok. Chystáme si nové cosplaye , presnejšie ja chcem ísť za postavu Noctis z FF XV, Alica otrokyňa chce ísť za ženskú verziu hlavnej postavy z hry Thief, kamarát Matúš nás ešte nejak prekvapí, aspoň dúfam, inak mu škrečok Lee odtrhne hlavu a napchá do pupka.
PS: Ďakujem fotografovi Tomášovi- super fotky, na niektorých sa nemôžem zniesť , ale to je už asi tým, že som hnusný.
Na záver si dajme ešte jeden dobrý vtip, ktorý teraz vymyslím. Stretne kameň štrk a kameň sa pýta, hej štrk, prečo si menší ako ja kameň veľký. Štrk mu odpovie, lebo ja som štrbavý. HAHA to bol ale vtip, však ? či ?
PRIHLÁS SA
7 
